Formy zenovej praxe

Meditácia

„Skutočný zen nie je sedením tela, ale sedením mysle.”

Sedíme na meditačnom vankúšiku a podložke, obvykle so skríženými nohami alebo v čiastočnom či plnom lotose, oči sú otvorené. Ako pomôcku na udržanie mysle „tu a teraz“ používame napr. prosté vnímanie nádychu a výdychu, veľkú otázku („Čo som?“) alebo mantru (napr. Kwan Seum Bosal) – vhodnú techniku je najlepšie prediskutovať so zenovým učiteľom. Jedno sedenie trvá obvykle tridsať až štyridsať minút, v priebehu je možné vstať alebo zmeniť polohu. Sedenia sa striedajú s desaťminútovou meditáciou v chôdzi.

V prípade vážnejších zdravotných problémov možno tiež sedieť na stoličke alebo meditovať poležiačky.

Spevy

„Vnímať svoj vlastný hlas znamená vnímať svoje pravé „ja“ alebo svoju skutočnú podstatu. Potom ty a zvuk nie ste oddelení, čo znamená, že ty a celý vesmír nie ste oddelení. Vnímať svoju skutočnú podstatu teda znamená vnímať univerzálnu podstatu.“

Obvykle spievame niekoľko sútier a mantier zo spevníka so slovenským prepisom. Dôležitejšie ako význam textov či to „či spievam dobre“ je však vnímanie vlastného hlasu a hlasov ostatných, tj rovnako ako pri sedení ide predovšetkým o udržiavanie jasnej mysle, ktorá je „tu a teraz“. Počas meditačných ústraní prebiehajú spevy ráno a večer (trvá približne 50 minút). Pri špeciálnych ústraniach zvaných „kido“ robíme prax spevu po väčšinu dňa.

Poklony

„Klaniame sa, aby sme uvideli svoju pravú prirodzenosť a pomohli ostatným.“

Poklony spravidla predchádzajú ranným spevom a meditácií, možno ich však vykonávať aj kedykoľvek inokedy počas dňa. Intenzívne prepájajú telo a myseľ, čo môže dobre poslúžiť na odetnutie zbytočného premýšľania, ale aj lenivé, žiadostivé či hnevlivé mysle. Neklaniame sa Buddhovi, ale buddhovskej prirodzenosti v nás (niekedy tiež nazývané „naše pravé ja“), ktorú Buddha na oltári reprezentuje.

Kongány

„Kongán je ako prst ukazujúci na mesiac.“

Dôležitou súčasťou zenovej praxe je aj osobná výmena medzi učiteľom a žiakom, pri ktorej učiteľ preveruje študentovo porozumenie prostredníctvom tzv. kongánov (japonsky kóanov). Sú to neobvyklé otázky, ktoré nemožno riešiť analyticky alebo pomocou logického uvažovania, možno však na ne – skôr či neskôr – nájsť odpoveď vďaka vlastnej zenovej praxi. Kongan teda slúži ako nástroj, ktorý nám pomáha ísť „za“ konceptuálne myslenie a vnímať, kam otázka v skutočnosti mieri. Učia nás vidieť veci jasne (bez ohľadu na to, čo si o nich myslíme či ako ich interpretujeme) a jasne potom tiež fungovať v situáciách bežného života.

ÚSTRANIA

„V poňatí našej školy meditácia znamená: keď niečo robíš, jednoducho to len rob.“

Ústranie (angl. retreat) je skvelou príležitosťou na prehĺbenie našej praxe. Okrem víkendových ústraní organizuje Zenová škola Kwan Um tiež ústranie dlhšie (týždeň až tri mesiace). Celodenný program je celodennou meditáciou: sedenie, spevy, poklony, chôdza, práca i jedlo (3x denne) a odpočinok – čokoľvek robíš, jednoducho to len rob, na 100%. Občas prebehne aj reč dharmy (otázky a odpovede) a osobné konganové rozhovory so zenovým učiteľom. Okrem toho na ústraní dôsledne dodržiavame mlčanie.

Pred vstupom na tento typ akcie odporúčame mať aspoň základnú skúsenosť s meditáciou a nejaký čas sa zúčastniť pravidelnej večernej či rannej meditačnej praxe školy Kwan Um.

Kratšou verziou je tzv. Zenový deň, ktorý je vhodný aj pre začiatočníkov (trvá cca 6–8 hod.). Pokiaľ nie je prítomný zenový učiteľ, môžu tu prebiehať tzv. konzultačné rozhovory vedené starším zenovým študentom.

PREČO MEDITOVAŤ SPOLU S ĎALŠÍMI ĽUĎMI?

Prax v skupine je dôležitá z rôznych dôvodov:

Spoločná energia – začať so zenovou meditáciou je ľahké, vytrvať oveľa ťažšie. Tým, že všetci robíme to isté, si navzájom pripomíname smer, ktorým ideme, a jeden druhého na tejto ceste podporujeme.

Spoločný rast a sebapoznanie – naša myseľ rada vytvára najrôznejšie sebaklamy a veľmi nerada sa ich vzdáva. Pri spoločnej praxi nám ostatní nastavujú pravdivé zrkadlo (a my im) a pomáhajú nám spoznať, akí naozaj sme. Bez tejto vzájomnej pomoci sa môže meditácia veľmi ľahko stať iba výletom (hoci často príjemným) do sveta vlastného ega.

Scroll to Top